Dobrá cena = dobrá kúpa?

Asi každý z nás sa snaží pri kúpe čohokoľvek nájsť dobrú cenu. Kým pri kúpe identických nových vecí - napríklad áut, obvykle dostávame rovnaký produkt so zárukou s rozdielom v cene podľa možností, pri tých ojazdených to už je trošku zložitejšie.

Niektoré autá majú už na pohľad zaujímavú cenu v porovnaní s konkurenciou v inzercii, prípadne je cena lákavá vzhľadom na ročník, kilometre, motor alebo výbavu. S autami som v kontakte denne, preto cena nižšia ako bežný priemer za slušný kus, vo mne vždy rozsvieti varovnú kontrolku.

Náš klient sa pokúšal nájsť na slovenskom trhu posledný model Mazdy 6 s benzínovým motorom 2,5i Skyactiv a to nie je zrovna ľahká úloha. Áut na výber je ako šafránu, tých naozaj TOP kúskov doslova niet. Prečo? Jednoducho preto, že toto nie je auto, ktoré nakupujú firmy ako služobné vozidlá, (na to tu máme iné značky) aby ich po dvoch, troch, či štyroch rokoch posunuli ďalej. No a súkromná osoba, ktorá si ho kúpi ako nové na Slovensku, tá nemá záujem predať Vám takmer nové auto za takmer polovičnú cenu Riešenie? Dovozy.

Lenže dobré autá majú svoju cenu aj v zahraničí a ani náklady za dovoz, registráciu, poplatky s tým spojené a ziskom pre predajcu, nie sú zdarma.

Poďme k veci. V inzercii sa objavila Mazda 6 s benzínovým motorom a automatickou prevodovkou, nájazd cca 70 000 km, ročník 2016 a cenou 17 999 euro. Popravde, tieto autá v daných parametroch idú vždy cez 20 000 eúr, takže cenovo ozaj atraktívna ponuka. Na základe objednávky nášho klienta som skontaktoval predajcu. Komunikácia cez telefón bola v poriadku, po pár vetách bol termín stretnutia dohodnutý...

Prichádzam do dedinky na severe Slovenska, teplomer v aute mi ukazuje mrazivých -15 stupňov. Uff, kosa riadna, ale aspoň preverím studený štart ako má byť, vravím si. Nepochybujem o tom, že zánovná benzínová 2,5ka to hravo odpáli aj pri nižších teplotách, skôr ma straší myšlienka, či ma nečaká nejaké iné prekvapenie. Predsa len tá cena, no zdá sa mi až príliš dobrá.

Som na mieste, lokálny predajca má na zasneženej ploche pár kusov áut, mňa však zaujíma iba jedno. Strieborná 6ka. Prvý pohľad mi padne na obuté pneumatiky. Sú letné. Zaujímavé, hneď ma napadlo, že auto asi po vlastnej osi neprišlo a tiež to, že pravdepodobne ho už dlhšie nikto ani v zahraničí nejazdil, keďže sa zima chýli ku koncu, logicky by malo zimné pneumatiky. Prečo ale tak dlho nejazdilo? Pár mesiacov by s touto cenou v nemeckom bazáre nestálo, obzvlášť keď predajca pýta 17 999 €, aká bola asi nákupná cena? Toto mi príliš nehrá.

Čupnem si a dívam sa na zadné pneumatiky, čínske. To fakt? Preletí mi hlavou. Ako sa tam mohli dostať? Auto v nákupnej cene nového vyše 30 000 € a majiteľ obuje čínske gumy? Blbosť, obzvlášť po tom, čo sa presuniem dopredu a vidím tam značkové Micheliny. Aha, niekto potreboval silou mocou ušetriť, na dvoch gumách, ale prečo? Prečo na takomto aute? Postavím sa z pravého boku auta a pozorne si všímam detaily.

Na zadných dverách v špáre v oblasti blatníku vidím, že diely nelícujú tak ako by mali. Je to síce sotva viditeľné, ale je. Skloním sa a v medzierke medzi predným stĺpikom čelného skla a predného blatníku nachádzam kúsok hrdze. Toto nie je chyba fabrickėho lakovania, preletí mi hlavou. Presúvam sa k veku batožinového priestoru, tu ma upútajú iné veci. Za prvé - tu je jasne vidieť, že medzery medzi dielmi na oboch stranách sú rozdielne, za druhé - zadný nárazník má zboku ľahký odskok, plastové záslepky otvorov na upevnenie ťažného oka majú mierne iný odtieň ako zvyšok auta. Akoby boli z iného kusu, alebo skôr neboli lakované po oprave spolu s nárazníkom. A potom je tu ešte jeden detail na ktorý mám oči dobre vytrénované. Na zadnej kapote vidím pod lakom stopy po tmelení a brúsení. Niekto ukončil podkladové práce pred lakovaním nesprávnym číslom brúsneho papiera.

Nízka cena začína odhaľovať svoju podstatu. Medzitým predajca nastúpi do auta a vraví: Zatiaľ naštartujem. Dobre, aspoň si to vypočujem. Štartér roztáča motor, ten naskočí ľahko ako sa patrí. Lenže, počujem krátku kovovú rezonanciu z pravej výfukovej vetvy. Trvá to sekundu, možno dve. V momente, keď motor rozvibruje štartom výfukové potrubie s koncovým tlmičom a stíchne. Naľavo bolo ticho, napravo nie. Takto to byť nemá. Páni v japonskej Mazde by toto určite nevypustili do sveta vo svojom top modeli s top motorom. Oprava na pravom boku vozidla je rozsiahla, zasahuje do strechy, stĺpikov aj podlahy, výfukové potrubie pravdepodobne utrpelo tiež nejaké poškodenie. No asi je čas vybrať merák a zistiť čo všetko táto naoko pekná japonka skrýva pod mejkapom. A že toho bude viac ako to čo som videl po krátkom skúmaní, je mi jasné.

Nebudem Vás dlho napínať. V povodnom lakovaní boli akurát oboje dvere na ľavej strane. Pravý bok dostal úder pri ktorom došlo k rozsiahlemu poškodeniu. Po detailnom skúmaní zisťujem, že opravou prešli nielen povrchové plechy, ale aj prahy dverí, strešný oblúk, stĺpiky čelného skla, Bčkový stĺpik medzi dverami, zadná časť auta a dokonca poriadnu dávku karosárskeho tmelu má na sebe aj strecha. Uff.

Opravované je takmer všetko čoho sa dotknem. A že to je práca s dôrazom na nízky rozpočet prezrádzajú všade prítomné silné vrstvy tmelenia v hodnotách tisícov mikrónov. Pre laikov doplním, že štandardom pre Mazdu je rozsah tak okolo 80 až 100 mikrónov hrúbky laku. Keby aspoň miesto klepkania klampiarskym kladivkom a za vedro gitu, použili novú plecharinu kde sa dá. Lenže to by stálo peniažky navyše...

Verte, toto by autorizovaný servis do sveta nevypustil. Otázne je, či by to vlastne niekto opravoval, pretože ak by sa toto reálne nacenilo v autorizovanom servise Mazdy, tak by cena opráv presiahla cenu auta. Obzvlášť na západných trhoch. No nič, je mi jasné, že minúť za toto 18 000 € náš klient iste nechce.

Kontrolu ukončujem predčasne, nemá zmysel pokračovať. Ako čerešničku na torte som si hneď predstavil jazdu na čínskych letných gumách pri -15 stupňoch s lokálnymi pokrývkami snehu. Nie, ďakujem. Zostáva mi len pár zvedavých otázok na predajcu, ktorý v tichu počúva môj hlas a zdelenia o rozsahu opráv.

Vraví, že o minulosti tejto japonky veľa nevie, vraj bola za dobrú cenu, tak ju kúpil a doviezol. Nejdem sa hádať, vešteckú guľu nemám, len skúsenosti, dobré oči, sluch a plný ruksak výbavy, ktorej žiadne auto dlho neodoláva. Vlastne je celkom jedno čo by mi kto porozprával o tejto "fešande". Treba ju prenechať inému nápadníkovi. Najhoršie je, že auto bolo do týždňa od našej kontroly predané. Nejaký laik si ho priniesol domov s vidinou ako dobre nakúpil.

Trúfate si na kúpu auta naslepo aj Vy? Ak nie, sme tu pre Vás.