KLAMSTVÁ BEZ KONCA 2

Tí čo nás sledujú už dlhší čas si možno spomenú na príbeh zúboženej Octavie s názvom "Klamstvá bez konca". Pre tých, ktorí nevedia o čom je reč, prečítajte si ho: www.autoporadca.sk/magazin/clanok/klamstva-bez-konca/2016/08/09

No a dnes, dnes tu máme príbeh, ktorý je v mnohom veľmi, veľmi podobný. Zhodné miesto, podozrivý inzerát a kopec klamstiev. Dajte si pauzičku a poďte na virtuálnu kontrolu s nami. 

Na samom začiatku je ako vždy objednávka od klienta. Tentokrát je to starší pán, ktorý hľadal kombi v cenovej hladine cca 5 000 € - 6 000 €. Na veľkom inzertnom portáli našiel na oko skvelú ponuku. Jej znenie bolo takéto: Predám Kia Ceed 1,6 Crdi, rok výroby 2009, 110 000 km, prvý majiteľ, servisná knižka, garážované, nebúrané, sezónne prezutie, kúpené v SR, TOP Stav. 

A cena? Noo, nesmierne lákavých 4 300 €. Popravde, keď vidím ponuku tohto typu, kde má auto v popise nadpriemerný stav a podpriemernú cenu, viem že niekde bude problém. Takto to proste na trhu ojazdených vozidiel nefunguje. Ale čo ak sa náhodou stane zázrak a bude to výnimka? Nie nestane a nie nebude. Verte mi.

Telefonicky kontaktujem predajcu. Pýtam sa na auto, vraj je všetko tak ako v inzercii. Dohadujem miesto a termín stretnutia, presnú adresu mi však predajca neposkytol so slovami: Viete, neviem, kde presne budem doobeda, zavolajte mi keď budete 20 minút od cieľa - poviem Vám. No super, nejako podobne to je aj s VIN číslom, ktoré práve nemá pri sebe. Ale pošle... Čakal by som dodnes. Cez telefón sa však snaží byť príjemný a ochotne odpovedá na otázky ohľadom auta. Mám však pocit, že všetky tie info o aute sú len bublina, ktorá v momente fyzickej kontroly rýchlo spľasne. Žiaľ, nemýlil som sa.

Prichádzam na miesto v dohodnutý čas. Neuveríte, ale je to presne to isté miesto, kde sa odohral príbeh stočenej Octavie v linku vyššie. Vo mne sa vynáraju spomienky a tak nejako podvedome dúfam, že to nebude podobné divadlo. Auto a predajca na mieste ešte nie sú, ale už o pár minút vidím po hlavnej ceste prichádzať bielu Kiu Ceed kombi.

Prvý dojem už z diaľky je: biely lak nemá príliš dobrý lesk, je akoby vekom vykefovaný na umývarkach a pravé predné stretávacie svetlo nesvieti... Čo bude ďalej? Prichádza chlapík okolo 40ky s huhlavým prízvukom jednej nepopulárnej menšiny žijúcej na Slovensku. V ten moment vopred viem aké bude dejstvo. Na toto predstavenie nechcete lístky ani zadarmo. Ako prvé si pýtam doklady od auta, keďže mám silné pochybnosti o tom, čo bolo písané v inzercii. 

Techničák je čerstvý, ten pán čo mi auto prišiel ukázať, nie je dokonca ani jeho majiteľom. Registrácia na osobu v TP prebehla sotva 2 mesiace dozadu. Pýtam sa, ako je to s tým prvým majiteľom pane? Nooo, to je otcove auto, ale je ťažko chorý, tak sme to napísali na syna... Zahuhle. Môžem vidieť tú servisnú knižku, prípadne nejaké servisné záznamy? Nooo, to teraz tu nemám, ale všetko je k tomu... 

Áno? Určite? Pýtam sa s úsmevom (teraz by som si mal z vrecka vybrat za hrsť sena a dať si ho do úst, aby som veril). Pri pohľade na pána aj auto, je mi jasné, že sú veci inak. Trošku pozriem to auto, vravím mu. Karosériu som už letmo prešiel pohľadom, vyzerá že garáž nikdy nevidela a ani žiadnu extra starostlivosť. Lak je bez lesku, na niektorých miestach vidím počiatky korózie, zimné pneumatiky obuté v lete sú doslova hnusné. Zodraté a staré. Jedno predné svetlo je funkčné, to druhé má znútra na tmavo odymený plast ako po vyhorení a stretávacia halogénka nesvieti. Plastový podblatník v okolí ľavého predného kolesa drží na sťahovacích páskach, pravý prah pod prednými dverami je prevalený.

Otváram dvere do interiéru. Čo Vám poviem? Miesto koberčekov na podlahe je vystrihnutý igelit z hrubého čierneho vreca na odpad, volant, sedadlá a celý interiér odhadujem na dobrých 300 000km. Opotrebenie je viditeľné všade kam sa pozriem, skúšam chod dverí, okien, na ľavých zadných dverách znútra nachádzam okolo okna na ráme lepiacu pásku, ktorá asi drží sklo a bielu farbu nanesenú snáď štetkou na ploty, alebo neviem...

Roletka v batožinovom priestore je nefunkčná, po otvorení prednej kapoty nachádzam prázdne dierky po plastových sponách, ktoré kedysi spájali predný nárazník a krycí plast nad chladičom. Letmo nazriem na podvozok, je mi jasné že to nebude žiadna veľká hitparáda. Hrdza kam sa pozriem. Brr, silne mi to pripomína Octaviu z prvého príbehu o klamstvách bez konca. Rovnaké miesto, rovnaká inzercia s klamstvami, stočené kilometre a predajca s huhlavým prízvukom, ktorého jednotkou v slovnej zásobe je slovíčko - "Nooo". Je mi jasné, že tu nie je čo riešiť a je čas vypadnúť. Dôkazov o tomto TOP stave mám už dosť a každá ďalšia minúta navyše je len plytvanie časom. Dnes nepotrebujem vedieť a vidieť viac.

Predajca vidí, že sa zberám k odchodu a pýta sa, že čo teda s autom, že či beriem, že sa nejako s cenou dohodneme. Skoro mi zabehlo. Sadám do auta a vraciam sa myšlienkami do reality. Čo to zase bolo? Komédia, horor, thriller? Alebo iba zlý sen? Nie, žiaľ bola to realita.

Na záver ešte info pre doplnenie. Cez VIN číslo vozidla bolo zistené nasledovné: Auto až do februára 2018 vlastnil predchádzajúci - prvý majiteľ, ktorý ho doslova spotreboval a so stavom kilometrov 367 000 ho vo februári predal. Podľa stavu auta a km tipujem tak za 2 500 €. Následne sa dostalo do rúk našej menšiny, stočilo sa na 110 000 km a skúsilo šťastie s cenou 4 300 €. Verte či nie, ale toto auto odišlo z inzercie asi po 3 týždňoch s cenou 3 850 €. Neverím, že by sa našiel niekto kto to kúpi, ale asi budem musieť pripustiť že áno. Uff.

Dnes už náš klient jazdí na celkom inom aute, ktoré malo reálnych 86 000km a bolo naozaj po prvom majiteľovi s kompletnou servisnou históriou bez jediného opravovaného dielu karosérie a kontrolou prešlo na plný počet bodov. Skrátka TOP stav. Jeden z mála. Želáme veľa šťastných kilometrov.