SKUTOK SA NESTAL

Poznáte slávny slovenský výrok, ktorý žehlí všetky "prúsery" a chyby? No a v prípade, že sa na ne príde, týmto čarovným slovným spojením sa pozametajú a je opäť čisto: "Skutok sa nestal."

Dnes to bude príbeh s otvoreným koncom, ktorého pravdu sa už asi nikdy nedozvieme. Jednak preto, že jeho pointa sa odohrala veľmi dávno a tiež preto, že už nemá cenu pátrať v histórii. Každopádne, tento príbeh sa stal. Spravte si pohodu, na konci článku sa vás spýtam jednu otázku.


Začíname štandardne, tak ako xkrát predtým, prichádza objednávka na kontrolu vozidla. Bežná vec, rozsah objednávky: "Komplexné preverenie vozidla našim balíčkom Kontrolka".

Po vybavení administratívnych formalít kontaktujem predajcu, dohodneme si termín. Komunikácia cez telefón je príjemná, auto po prvom majiteľovi, zakúpené na Slovensku u autorizovaného predajcu, s kompletne dokladovateľnou históriou a pôvodom. K dispozícii mám úplný výpis servisných úkonov, nikde nič čo by znamenalo problém, v podstate len bežná údržba. Super, vravím si, málo takých áut...

Je slnečné popoludnie, stretnutie s predajcom mám dohodnuté priamo na dvore rodinného domu mladej rodiny s deťmi. Osobný kontakt s manželským párom je rovnako príjemný ako telefonický, auto stojí na dvore domu čisté, s kompletnými dokladmi, pripravené ku kontrole. Je vidieť, že títo ľudia nemajú záujem nič skrývať a skôr ako začnem s kontrolou mi pán otvorene vraví, že jediná vec, ktorá sa za 7 rokov riešila v rámci opráv je lakovaný predný nárazník. V lesku slnečných lúčov vidím mierny rozdiel medzi pôvodnou a novou farbou, v zásade to však nie je nič, čo by ma znepokojilo. Jedná sa len o kozmetickú opravu, ktorá nemá vplyv na funkčnosť ani bezpečnosť. Super, tak idem na to.

Začínam tradične, dotykmi, skúmaním detailov karosérie, zvukom dverí, lícovanim panelov karosérie...Otváram dvere a predo mnou je perfektne čistý a zachovalý interiér, na podlahe vzadu papuče na prezutie. Keďže sú obaja manželia pri kontrole, pani mi s úsmevom na tvári vraví: "To si nevšímajte, môj manžel to s tou starostlivosťou preháňa." "Tak stále lepšie ako by ju zanedbával", odpovedám. Otváram veko batožinového priestoru, je tam tak čisto, až mám pocit, že koberec v obývačke mám občas špinavší.

 

 

Pozorne si pozerám detaily karosérie, na ľavom B sĺpiku - to je ten medzi dverami, na ktorom máte upevnený bezpečnostný pás, nachádzam v oblúku, ktorý sa tiahne ku streche niečo nezvyčajné. "Pomaranč" - nie, nie je to tajná schránka na tropické ovocie a v nej ukrytá oranžová dobrota :-) Je to v lakýrnickom žargóne názov pre chybu v lakovaní, keď má istú nerovnosť pripomínajúcu pomarančovú kôru. Hm, v hlave mám otáznik. To miesto je zvláštne. Začínam byť pozorný a čoskoro nachádzam ďalšiu záhadu. Na zvislom zálise, ktorý je po celej dĺžke ľavých zadných dverí smerom k B stĺpiku je lakovanie, ktoré svojím prevedením nezodpovedá pôvodnému výzoru. Poznám tieto detaily, keďže autá mám v ruke denne. Pre istotu obídem auto a pozerám zhodné miesta na druhej strane. Tu vyzerajú inak, tak ako by som očakával. Pri pozornom skúmaní však nachádzam ďalšiu - inú zvláštnosť. Na dolnom oblúku B stĺpiku pod kotvou na zámok dverí nahmatám malú ostrú nerovnosť. Skláňam hlavu či ma hmat neklame. Je to tak. Pod lakom je prach, pomerne veľké ostré hmatateľné zrnko, ktoré tam byť rozhodne nemá. Stíchol som, premýšľam o čo tu ide...

Títo ľudia rozhodne nevyzerajú, že by chceli zo mňa robiť blázna ako sa mi to občas stáva u dovozcov a priekupníkov. Vyberám merač hrúbky laku, už dávno som nebol tak zvedavý na výsledok ako teraz. Som však presvedčený, že hodnoty ktoré namerám asi OK nebudú. V hlave mám celú paletu približnej hrúbky lakov jednotlivých výrobcov a skôr ako priložím merák ku karosérii, vyskočí mi v pamäti: Japonec - tenšie laky, očakávaj hodnoty v rozsahu cca 90 až 120 mikrónov.

Prvý dotyk, strecha, hodnoty vyššie ako normál. Blatník, dvere, druhé dvere.., obídem celé auto a nestačím sa diviť. Okrem prednej kapoty a pravých zadných dverí, kde oba diely majú hodnoty pod 100 mikrónov čo zodpovedá fabrickej hodnote, mi všade vyskakujú čísla vyššie ako 160, vzadu na blatníku smerom ku svetlu až do 180 mikrónov. Pre istotu kalibrujem merák priamo na mieste, žiadna zmena však nenastala - výsledky sú zhodné. Moje tušenie bolo správne. Chyby v laku, ktoré som pri detailnom skúmaní objavil pravdepodobné nemá na svedomí štrajkujúci robot v lakovni japonskej Toyoty. Obraciam sa na manželov s jedinou otazkou: "Naozaj ste to auto nedávali lakovať?" "Nie nedávali." V ich tvárach vidím niečo ako: "Čo to je za otázku?" Tak druhá otázka: "Kúpili ste to auto naozaj ako úplne nové u dealera, alebo až od niekoho takmer nové?" Odpoveď je jasná: "Kúpili sme ho ako úplne nové v Toyote a na tachometri malo 5 km a sme jeho prví majitelia." Znie takmer dvojhlasná odpoveď. Verím im, myslím, že toto nie sú ľudia čo mi klamú. Začína byť rušno. Ich zvedavé otázky kam smerujem, im musím vysvetliť a podložiť faktami. Sú to bežní užívatelia, nechápu. OK, poďte sem, vysvetlím a ukážem vám veci, ktoré vidím. Po pár minútach, je im jasné, že ich nepresviedčam o hlúpostiach, keď oko v kombinácii so špičkovým merákom proste nepustí. Prichádzajú na rad otázky typu: "Ako je to možné?" "Určite to tak je?" Som presvedčený o tom že áno, toto auto je okrem kapoty motora a pravých zadných dverí prelakované. A rozhodne to nie je čerstvý lak. Má zvetranie, na tmavej modrej metalíze sú jasne viditeľné mikroškrabance - takzvané slniečka vytvorené rokmi užívania a umývaním. Ešte stále vidím nedôveru v ich tvárach. "Pozrite, pochopil by som ak by bolo celé auto s vyššou hrúbkou laku a aj tak by to pre mňa bola záhada, ale tie chyby v laku a výrazná rozdielnosť tých dvoch dielov pod 100 mikrónov nasvedčujú tomu čo vám vravím."

Pozriem na nich a vzdychnem, "škoda že tu nie je ešte jedna Toyota, sliediac orlím zrakom v okolí. Ukázal by som vám aké vyrovnané sú hodnoty fabrického laku aj to akú majú hrúbku v prípade identickej značky." A v tom prichádza ESO z rukáva pani manželky: "Viete čo, my tú Corollu predávame, lebo sme si kupili novú Toyotu Auris" a pohľad padne na doteraz zatvorené dvere garáže... "Waw, to je super", zajasám! "Tak poďte, aspoň si overíme to čo vám vravím." S istotou vsádzam na moje tvrdenie o hrúbkach laku a skôr ako prebehne porovnávacia kontrola, hádžem kocky v tejto hre a dúfam, že hodnoty budú cca do 120 mikrónov na celom aute...Nemýlim sa. Najvyššia nameraná hodnota je 116. Na rad prichádza ešte pár pohľadov na miesta kde Corolla vykazuje chyby v laku..na Aurise nič nie je, všetko je tip top. Na oboch manželoch vidím čiastočnú úľavu.

Napadla mi posledná otázka: "To auto ste si zadávali na objednávku do výroby, alebo to bola "skladovka"?" Pán mi vraví, že bolo zo skladu "..a koľko ste na neho čakali?" Pýtam sa ďalej. "Noo, okolo 30 dní", znie odpoveď. Zvláštne. Skladovky bývajú k odberu bežne do 10 dní. Pán vraví, "áno za toľko sme mali doma aj nového Aurisa." Ja svoju skladovku čo mám doma, tiež. "A aj vám to predajca nejako vysvetlil prečo ste čakali tak dlho, keď malo byť auto dodané oveľa skôr?" Pýtam sa. "Hmm, ani nie, nedal nám nikdy konkrétnu odpoveď, vždy to bolo len nejaké všeobecné info a čakanie."

Technické detaily z výsledku kontroly tu rozoberať nebudem, nie sú v pointe príbehu podstatné. Skôr by ma zaujímalo ako by to dopadlo, ak by som na takéto auto natrafil v čase, keď bolo zánovné. Je mi však jasné, že tieto veci, sú aj po krátkej dobe užívania veľmi ťažko dokázateľné z hľadiska toho čo a kedy sa stalo.

Tu sa náš príbeh končí s veľkým otáznikom. Ja osobne som presvedčený, že auto ktoré manželia kúpili ako nové, nebolo pred odovzdaním z neznámych dôvodov vo fabrickom laku. To čo som videl a nameral, rozhodne nezodpovedá štandardu z výroby. Samozrejme, vždy je tu možnosť, že "Skutok sa nestal"... Prípadne, že pravda je niekde úplne inde. A čo si myslíte vy? Napíšte nám v komentároch.